MOJE NAJ - VIANOCE

            Moje naj- Vianoce som prežila pred tromi rokmi, čo som si uvedomila až spätne rok na to. Boli síce chaotické, ale krásne. S manželom a takmer ročným synčekom sme ešte bývali u rodičov aj spolu s mojím bratom. Môj ocino pracoval v zahraničí, takže návraty domov na sviatky stíhal takmer vždy „na doraz“. Každoročne sme na Štedrý deň všetci čakali na jeho telefonát, aby mohli „naši chalani“ ísť pre neho. V ten rok sa ozval okolo 16-tej, vraj o dve hodinky si môžu prísť poňho. Rýchlo sme sa teda navečerali – aspoň sčasti, „nech vydržíme“ – a chlapci vyrazili za ním.
            Okolo ôsmej sme už boli celá rodinka spolu aj s naším všetkými očakávaným „dedkom“. Najedli sme sa, rozdali sme si darčeky, urobili spoločné fotky s drobcom pri stromčeku.
            Pre niekoho možno klasické Vianoce, no pre nás posledné spoločné v takejto zostave. O rok neskôr sme už boli bez dedka. Tak rada by som počula jeho telefonát, aby preňho niekto prišiel, že „všetko stíha s minútovým meškaním“.
            Všetkým prajem každý rok Vianoce v kruhu svojich blízkych. Rodina a zdravie sú niečo veľmi veľmi vzácne, čo v živote máme.

                                                                                                 Kristína